ProbioNEWS

BULLETIN slovenskej spoločnosti pre probiotiká

logo-sspp

Mastné kyseliny s krátkym reťazcom: prepojenie stravy, mikrobiómu a imunity

Účinnosť mikroenkapsulovaného butyrátu sodného pri zmierňovaní symptómov u pacientov so syndrómom dráždivého čreva

L. RHAMNOSUS LGG AKO ADJUVANS PRE ŽIVÚ ATENUOVANÚ VAKCÍNU PROTI CHRÍPKE U ZDRAVÝCH DOSPELÝCH: RANDOMIZOVANÁ, DVOJITO ZASLEPENÁ, PLACEBOM KONTROLOVANÁ ŠTÚDIA

logo-sspp

O slovenskej spoločnosti pre probiotiká, o.Z. sls

Pozitívny vplyv a význam probiotík pre zdravie človeka je už dnes neodškriepiteľným vedeckým a medicínskym faktom. Pravdou však je, že ešte zďaleka nie všetky efekty probiotík poznáme a tiež nepoznáme všetky mechanizmy účinku týchto súčastí funkčných potravín.

Vzhľadom na množstvo nových a zásadných poznatkov v oblasti účinkov, funkcií významu preventívnemu i terapeutickému a ako aj ako súčasti imunitného systému človeka, a šíreniu týchto poznatkov najmä v odbornej spoločnosti, sme sa rozhodli založiť Slovenskú spoločnosť pre probiotiká.

CIELE

Cieľom a dlhodobou víziou bolo, aby spoločnosť:

sipka

bola združením odborníkov z rôznych oblastí výskumu, medicíny, výroby, distribúcie probiotík

sipka

sa spolupodieľala na zdravotnej výchove obyvateľstva

sipka

sa spolupodieľala na tvorbe webovej stránky s tematikou probiotík

sipka

pripravila prehľadnú odbornú publikáciu s tematikou probiotík (v slovenčine)

sipka

perspektívne vydávala občasník na tému „Probiotiká“ (prebio a probio, funkčné potraviny…)

sipka

bola perspektívne odborným poradným a konzultačným orgánom pre iné organizácie a inštitúcie v oblasti probiotík

sipka

združovala záujemcov o spoluprácu v oblasti výskumu, vývoja, výroby, distribúcie probiotík na Slovensku

sipka

podieľala sa na organizácii vedeckých a odborných konferencií s témou probiotík

sipka

poskytovala odbornú a materiálnu podporu pri publikovaní odborných, ako aj pôvodných vedeckých prác o probiotikách.

Stručná história

Od r. 2000 sa datuje spolupráca ÚEM LF UPJŠ a VÚVL UVL v Košiciach v oblasti probiotík, zároveň začali štúdie s použitím probiotík u malých detí, organizovali sa prvé dve Medzinárodné sympóziá o probiotikách – IPC (Košice 2001, 2004).

Slovenskú spoločnosť pre probiotiká riadi výbor, ktorý pracuje v nasledujúcom zložení:

Doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc.
predseda

Doc. MUDr. Peter Pružinec, CSc., mim. prof.
I. podpredseda

MUDr. Michal Kliment, CSc.
II. podpredseda

MUDr. Božena Palovičová, PhD.
vedecký sekretár

Doc. RNDr. Miloš Mikuš, CSc.
podpredseda pre spoluprácu s verejnosťou a komerčným sektorom

MUDr. Katarína Gombošová, PhD.
revízor

Rok 2008 bol rokom v ktorom naša Slovenská spoločnosť pre probiotiká vznikla, o čom sme podrobne referovali i na stránkach Medicínskeho monitora. V uznesení č. 5/2007 zápisnice č. 2/2007 výboru Sekcie pre probiotiká pri SSAKI (z 27.11.2007), bolo rozhodnuté o žiadosti o transformáciu na spoločnosť. Prezídium SLS schválilo našu žiadosť o transformáciu s účinnosťou od 1. januára 2008, s kódom spoločnosti v rámci SLS, ktorý je 089. Naša členská základňa pozostáva zatiaľ z vyše 200 riadnych členov. Členovia SSPP sú poväčšine špecialisti najmä v gastroenterológii, alergológii a imunológii, pediatrii, internisti, praktickí lekári pre deti a dorast, praktickí lekári pre dospelých, menej urológovia, onkológovia, gynekológovia a lekári pracujúci vo vyšetrovacích metódach.

Z významnejších podujatí, ktoré sme organizovali alebo spoluorganizovali, spomenieme len niektoré:

International Probiotic Conference (viacero ročníkov)

Food and Function – Probiotiká a prevencia civilizačných chorôb. Sympózium o funkčných potravinách a ich benefite pre zdravie, 9. – 11. júna 2009 Žilina, predsedajúci prof. John R. Wallace

I. Medzinárodné Sympózium o Probiotikách sme zorganizovali 24. januára 2009, Hotel Palace, Kúpele Nový Smokovec, kde sa ako pozvaní rečníci zúčastnili také autority ako Charlotte Nexmann Larsen, Arthur Ouwehand, Bengt Björksten, Marko Kalliomaki, či Eveliina Myllyluoma.

Publikácie

bullet

Kuchta, Pružinec a kolektív:

Probiotiká, ich miesto a využitie v medicíne.
Bonus CCS, Bratislava 2006, 167s. ISBN 80-968491-7-4.

SSPP vydala na Slovensku prvú súbornú publikáciu o problematike probiotík v humánnej medicíne.

bullet

Hrubiško a kolektív:

Probiotiká ako súčasť imunitného systému človeka.
Bonus CCS, Bratislava 2012, 216s. ISSN 1336-8168.

Komplexná publikácia, ktorá na Slovensku dovtedy absentovala.

bullet

Kuchta a kolektív:

Probiotiká v klinickej praxi.
Konsenzus panelu odborníkov Slovenskej spoločnosti pre probiotiká pri SLS.

Gastroenterológia pre prax. 11, 2012, č. 1, s. 41-46.

bullet

Kuchta a kolektív:

Mikrobióm a zdravie človeka. Jeho vývoj, zmeny a možnosti terapeutického ovplyvnenia od raného detstva.
A-medi, Bratislava 2020, 267s. (najlepšia publikácia Slovenskej pediatrickej spoločnosti v roku 2020).

14 rokov v činnosti odbornej spoločnosti nie je veľa, avšak oblasť, ktorou sa naša spoločnosť zaoberá, je nesmierne dynamicky sa rozvíjajúca a výsledky experimentálnych i klinických štúdií dávajú tušiť, že začína ďalšia časť vývoja medicíny. Sme radi, že sme sa so svojou činnosťou, spolu s vami, dostali priamo „na pulz“ tejto fascinujúcej periódy.

články

Mastné kyseliny s krátkym reťazcom: prepojenie stravy, mikrobiómu a imunity

Mastné kyseliny s krátkym reťazcom (SCFAs) butyrát, propionát a acetát sú mikrobiálne metabolity. Ich dostupnosť v čreve a iných orgánoch je určená najmä environmentálnymi faktormi, akými sú strava a užívanie antibiotík, ktoré formujú rozmanitosť a metabolizmus mikrobiómu. SCFAs regulujú funkciu epitelovej bariéry ako aj slizničnú a systémovú imunitu prostredníctvom evolučne zachovaných procesov, ktoré zahŕňajú signalizáciu cez receptory spojené s G-proteínom alebo reguláciu aktivity históndeacetylázy. SCFAs pôvodom z čreva tiež priamo a nepriamo ovplyvňujú imunitu na extraintestinálnych miestach, akými sú pečeň, pľúca, reprodukčný trakt a mozog.
Protizápalová úloha butyrátu je sprostredkovaná priamymi účinkami na diferenciáciu črevných epitelových buniek, fagocytov, B buniek (vrátane plazmatických buniek) a regulačných/efektorových T buniek. SCFAs sú tiež významnými regulátormi pri rôznych ochoreniach vrátane infekcií, zápalu čriev, autoimunitne sprostredkovaných ochorení, potravinových alergií, astmy a modulujú odpoveď na protirakovinovú liečbu. Ekologické chápanie mikrobiálnych spoločenstiev a ich vzájomného metabolického ovplyvňovania sa, ako aj inžinierstvo butyrát produkujúcich baktérií môže prispieť k prevencii a liečbe imunitne sprostredkovaných chorôb.
Faktory prostredia regulujú mikrobiálny metabolizmus a diverzitu s účinkami na tvorbu SCFAs a zápal.

Faktory prostredia a hostiteľa vrátane spôsobu pôrodu, dojčenia, stravy, genetiky, biologického pohlavia, veku, užívania antibiotík a zápalu menia zloženie a metabolickú kapacitu črevných mikrobiálnych spoločenstiev. Ukázalo sa, že mnohé z týchto faktorov ovplyvňujú butyrogénne bakteriálne spoločenstvá, ako napríklad Faecalibacterium prausnitzii, Prevotella spp., Roseburia spp. a Eubacterium spp. a hladiny butyrátu v čreve, ako aj produkciu iných SCFAs vrátane acetátu a propionátu. Ekosystém baktérií je zodpovedný za fermentáciu živín vrátane rastlinnej vlákniny a aminokyselín na SCFAs. Vzájomný „cross-feeding“ (t. j. krížové kŕmenie) medzi rodmi produkujúcimi a neprodukujúcimi butyrát prispieva v konečnom dôsledku k produkcii butyrátu. Vedľajšie produkty fermentácie rodu Bifidobacterium (napr. acetát, laktát a iné) poskytujú substrát pre baktérie produkujúce butyrát. Blautia spp. a Lactobacillus spp. bežne produkujú acetát a laktát, ktoré ďalej využívajú producenti butyrátu ako napr. Anaerostipes spp. a Eubacterium spp.

Ekológia črevného mikroprostredia

závery

Vzhľadom na významnú úlohu SCFAs v munologických a zápalových procesoch môže byť suplementácia SCFAs účinnou stratégiou pre liečbu zápalových a imunitne prostredkovaných ochorení.

Kľúčové komentáre autorov:

  • Syntéza SCFAs súvisí s diétou, a to najmä s príjmom vlákniny v potrave a následnou fermentáciou prostredníctvom špecifických črevných mikróbov.
  • SCFAs vstupujú do buniek hlavne prostredníctvom transportérov monokarboxylových kyselín (MCT1, MCT4, SMCT1, SMCT2) a pasívnou difúziou.
  • SCFAs sa podieľajú na regulácii imunitného systému, zápalu, znížení náboru a migrácie imunitných buniek (makrofágy, neutrofily a dendritové bunky) a diferenciácii T buniek a B buniek.
  • Medzi doteraz identifikované receptory pre SCFAs patria najmä GPR41, GPR43, GPR109A, Olfr-78 (u myší)/ OR51E2 (u človeka), PPARγ a AHR*.
  • SCFAs inhibujú proliferáciu nádorových buniek a podporujú apoptózu.
  • Pri zápalovej reakcii môžu SCFAs vykazovať v závislosti od situácie protizápalové alebo prozápalové účinky. Na základe existujúcich dôkazov sa javí, že výsledný efekt môže súvisieť s lokálnou koncentráciou SCFAs, dĺžkou uhlíkového reťazca SCFAs a aktiváciou relevantných receptorov.
  • SCFAs môžu slúžiť na syntézu glukózy a lipidov. Prispievajú tak k homeostáze glukózy.

REFERENCIE

Mann ER, Lam YK, Uhlig HH. Short-chain fatty acids: linking diet, the microbiome and immunity. Nat Rev Immunol. 2024 Aug;24(8):577-595. doi: 10.1038/s41577-024-01014-8. Epub 2024 Apr 2. PMID: 38565643.
Lee HL, Shen H, Hwang IY, Ling H, Yew WS, Lee YS, Chang MW. Targeted Approaches for In Situ Gut Microbiome Manipulation. Genes (Basel). 2018 Jul 12;9(7):351. doi: 10.3390/genes9070351. PMID: 30002345; PMCID: PMC6071227.
Yao Y, Cai X, Fei W, Ye Y, Zhao M, Zheng C. The role of short-chain fatty acids in immunity, inflammation and metabolism. Crit Rev Food Sci Nutr. 2022;62(1):1-12. doi: 10.1080/10408398.2020.1854675. Epub 2020 Dec 1. PMID: 33261516.
*Receptory pre SCFAs:
AHR (aryl hydrokarb.nový receptor) – butyrát
GPR41 – propionát, butyrát, acetát (C3>C4>C2)
GPR43 – acetát, propionát, butyrát
GPR109A – butyrát
Olfr-78 / OR51E2 – acetát, propionát
PPARγ (receptor aktivovaný proliferátormi peroxizómov γ) – propionát, butyrát

Autori článku:
PharmDr. Radoslav Daniš, PhD.
PharmDr. Filip Max

Účinnosť mikroenkapsulovaného butyrátu sodného pri zmierňovaní symptómov u pacientov so syndrómom dráždivého čreva

Butyrát je kľúčovým zdrojom energie pre kolonocyty. Je produkovaný črevnou mikrobiotou fermentáciou vlákniny. Butyrát inhibuje enzým históndeacetylázu a tiež ovplyvňuje tri G-proteínové receptory. Preukázalo sa, že butyrát hrá dôležitú úlohu v gastrointestinálnom zdraví a že hladiny butyrátu môžu ovplyvniť hostiteľské aj mikrobiálne funkcie. Udržiavanie optimálnych hladín butyrátu zlepšuje gastrointestinálne zdravie ovplyvnením funkcie kolonocytov, znížením zápalu, udržiavaním črevnej bariéry a podporou zdravého mikrobiómu. Butyrát tiež preukázal protektívne účinky v kontexte črevných ochorení, ako sú napr. zápalové ochorenia čriev, syndróm dráždivého čreva (IBS) a rakovina hrubého čreva.

metódy

V tejto prospektívnej multicentrickej klinickej štúdii sa sledovalo 3000 nehospitalizovaných pacientov s potvrdeným IBS, ktorí sa liečili butyrátom sodným v triglyceridovej matrici v dávke 2× denne 150 mg počas 12 týždňov. Primárnym cieľom bolo hodnotenie účinnosti butyrátu sodného pri znižovaní závažnosti klinických symptómov a zlepšenie kvality života u pacientov s IBS.

výsledky

Kompletne vyplnených sa odovzdalo 2990 dotazníkov (99,7 %). Sledovalo sa štatisticky významné zlepšenie závažnej boleti brucha (p < 0,001). Okrem toho sa výrazne znížili plynatosť, hnačka, zápcha, urgencia na vyprázdňovanie, nevoľnosť a vracanie (p < 0,001). Väčšina pacientov (93,90 %) deklarovala, že bude v terapii pokračovať a 88,9 % pacientov by odporučilo použitie butyrátu sodného iným pacientom s IBS.

závery

Butyrát sodný v triglyceridovej matrici sa zdá byť účinným pri zmierňovaní symptómov IBS cez modifikáciu črevnej mikrobioty.

Čo vieme o problematike?
  • Stále viac sa ukazuje, že mastné kyseliny s krátkym reťazcom, kam zaraďujeme aj butyrát, hrajú významnú úlohu v prevencii a liečbe niektorých chorôb, ako je IBS, metabolické syndrómy, zápalové stavy hrubého čreva a určité typy rakoviny.
  • Hoci je butyrát bakteriálnym metabolitom, v purifikovanej forme sa nezaraďuje medzi tzv. postbiotiká.
Čo nové prináša článok?
  • Táto otvorená štúdia sa realizovala v strednej Európe (podobné dietetické návyky ako v Slovenskej republike) na veľkej vzorke (3000 pacientov) vo viacerých centrách.
  • V tejto štúdii sa sledovala účinnosť butyrátu sodného mikroenkapsulovaného v špeciálnej triglyceridovej matrici, ktorá zabezpečuje vysokú dostupnosť butyrátu v hrubom čreve. Najvyššie koncentrácie v hrubom čreve (35–50 %) sa dosiahnu po podaní mikroenkapsulovaných foriem butyrátu sodného.

KOMENTÁR AUTORA:

Výsledky uvedenej štúdie korelujú s výsledkami podobného placebom kontrolovaného skúšania publikovaného v r. 2024, kde sa s butyrátom sodným podávali aj živé baktérie a fruktooligosacharidy s krátkym reťazcom. Už po 4 týždňoch užívania bolo v porovnaní s placebom hlásené adekvátne zmiernenie symptómov u vyššieho percenta pacientov v intervenčnej „biotickej“ skupine (64,7 % vs. 42,0 %, p = 0,023). V 12. týždni hlásilo menej pacientov v „biotickej“ skupine zhoršenie symptómov (na základe dotazníka IBS-GIS) ako v skupine s placebom (5,9 % oproti 16,0 %, p = 0,015). Medzi skupinami však po 12 týždňoch neboli žiadne významné rozdiely v dotazníkoch IBS-QOL alebo IBS-SSS alebo ktoréhokoľvek zo sekundárnych cieľov okrem pacientom zaznamenávanej „urgencie k defekácii“ (p = 0,015) v 12. týždni, ktorá bola výrazne nižšia v biotickej skupine. Intervencia bola bezpečná a dobre tolerovaná.

REFERENCIE

Lewandowski K, Kaniewska M, Karłowicz K, Rosołowski M, Rydzewska G. The effectiveness of microencapsulated sodium butyrate at reducing symptoms in patients with irritable bowel syndrome. Prz Gastroenterol. 2022;17(1):28-34. doi: 10.5114/ pg.2021.112681. Epub 2022 Jan 18. PMID: 35371361; PMCID: PMC8942000. Gąsiorowska A, Romanowski M, Walecka-Kapica E, Kaczka A, Chojnacki C, Padysz M, Siedlecka M, Banasik J, Sobolewska-Włodarczyk A, Wiśniewska-Jarosińska M, Bierła JB, Otaru N, Cukrowska B, Steinert RE. Efficacy and Safety of a Mixture of Microencapsulated Sodium Butyrate, Probiotics, and Short Chain Fructooligosaccharides in Patients with Irritable Bowel Syndrome-A Randomized, Double-Blind, Placebo-Controlled Study. J Clin Med. 2024 Dec 24;14(1):6. doi: 10.3390/jcm14010006. PMID: 39797089; PMCID: PMC11720862. https://farmacjapraktyczna.pl/opieka-farmaceutyczna/porownanie-profilow-uwalniania-maslanu-sodu-w-jelicie-dla-produktow-dostepnych-na-polskim-rynku

Autori článku:

doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc.
doc. RNDr. Miloš Mikuš, CSc.

články