FUNKČNÉ PORUCHY TRÁVIACEHO TRAKTU U DETÍ
Funkčné poruchy tráviaceho traktu (FGID) vedú k diskomfortu dojčiat a batoliat, ale aj rodičov. Nemusí ísť o „patologické“ prejavy, ale o prejavy pri adaptácii. Tieto prejavy bývajú prechodné a d ieťa závažnejšie neohrozujú. Ako príklad možno uviesť grckanie dojčiat, či dojčenské koliky.
Pod tlakom rodičov je niekedy pediatrami odporúčaná medikácia, ktorá je vo väčšine prípadov bez preukázanej účinnosti. Medzi vhodné terapeutické opatrenia pri kolikách sa v poslednej dobe zaradili probiotiká.
metódy
Klasifikácia funkčných porúch tráviaceho traktu je uvedená v Rímskych kritériách. Posledné vydané sú Rome IV z roku 2016, no v príprave sú už Rome V, v ktorých sa nahrádza termín „funkčné poruchy“ pojmom DGBI „poruchy interakcie GIT-CNS“ (t.j. koncepčný biopsycho- sociálny model FGID).
výsledky
Prvá fáza diferenciálnej diagnostiky sa má realizovať v ambulancii pediatra a je potrebné vylúčiť organickú príčinu. Na vstupnú diferenciálnu diagnostiku by mal pediater využiť najmä anamnézu (vrátane sociálnej), klinický obraz, stav výživy a psychomotorického vývoja. Odporúča sa, aby frekvencia symptómov nebola povinným kritériom diagnózy – ak sú všetky prvky (klinika, obťažovanie, diferenciálna diagnostika, základné vyšetrenia) v súlade s diagnózou DGBI, diagnózu možno vykonať s istotou napriek nižšej frekvencii a trvaniu.
Regurgitáciu (blinkanie, grckanie) je potrebné odlíšiť od vracania. Vyskytuje sa ≥2 denne, počas ≥3 týždňov, nevyskytuje sa počas spánku, nebýva pri tom prítomný plač a deti prospievajú. Keďže tento symptóm spontánne ustupuje, sú odporúčané najmä nemedikamentózne opatrenia ako je poučenie rodičov,
zvýšená frekvencia kŕmenia s menšími dávkami, polohovanie.
Dojčenské koliky sú charakterizované plačom (neutíšiteľným bežnými postupmi, bez známej príčiny) trvajúcim vyše 3 hodín, min. 3 dni v týždni u dieťaťa vo veku ≤5 mesiacov. Spontánne ustúpi u 90% dojčiat medzi 8. a 9. týždňom života. Nepreukázala sa síce efektivita tíšiacich manévrov (cumlík, kočík/jazda autom, kolísanie, dojčenská hojdačka, kúpeľ v teplej vode, masáž bruška…), manévre sú však nenákladné, neškodia a vedú k zapojeniu rodičov do starostlivosti, pričom pomáhajú redukovať ich anxietu. Z farmakologických opatrení sa využívajú probiotiká, kmene Lactobacillus reuteri DSM17938 a Bifidobacterium BB-12®. Simetikón intenzitu príznakov koliky neznižoval.
závery
Akceptácia bio-psycho-sociálneho modelu funkčných gastrointestinánych porúch má dôležitosť nielen pre deti s ťažkosťami a ich rodiny, ale má aj význam ekonomický, pretože pochopenie vzniku a existencie ťažkostí prináša veľké úspory za nevykonané (a vo väčšine prípadov aj neindikované) vyšetrenia.
čo vieme o problematike?
• Recidivujúce bolesti brucha majú organickú príčinu iba v cca 10% a u detí s FGID bývajú v dospelosti v 30% prítomné psychosomatické ochorenia.
• Niektoré z funkčných porúch tráviaceho traktu sú spôsobené alebo aj komplikované dysmikróbiou GIT, čo
môže ovplyvňovať prejavy, ich vývoj, ale aj terapiu.
čo nové prináša článok?
• Klinické kritériá porúch interakcie gastrointestinálneho traktu-centrálnej nervovej sústavy (DGBI) zachovávajú
klinické príznaky tradičných kritérií Rome IV, avšak redukujú požiadavku na trvanie a frekvenciu príznakov, ktoré v minulosti oneskorovali diagnostiku. S novými kritériami môžu lekári diagnostikovať a začať liečbu skôr.
• Funkčné črevné poruchy (FGID) tvoria skôr kontinuálnu skupinu vzájomne sa prelínajúcich porúch než izolované jednotky.
• Akceptácia bio-psycho-sociálneho modelu FGID je dôležitá nielen pre deti s ťažkosťami a ich rodiny, ale má aj ekonomický význam.
komentár autora:
Pri diferenciálnej diagnostike FGID, boli identifikované tzv. varovné príznaky („red flags“), ktoré poukazujú skôr na ich organickú, ako na funkčnú poruchu. Radíme k nim: bolesti brucha v hornom pravom alebo dolnom pravom kvadrante (teda mimo strednej línie), nočné bolesti brucha, dysfágiu, bolesti a opuchy kĺbov a artralgie, perzistujúce vracanie, biliárne vracanie, perirektálne afekcie, krvácanie do GIT, lokalizovanú hmatnú perzistujúcu rezistenciu, exantémy, febrility, dystrofizáciu, neprospievanie, hepatomegáliu, anémiu, dyzúriu, hematúriu, nočné hnačky, znížený rast, oneskorenú pubertu, pozitívnu rodinnú anamnézu (IBD, celiakia, vredová choroba), nevysvetliteľnú horúčku (FUO), análne/sakrálne abnormality.
REFERENCIE
Drossman DA, Tack J. Rome Foundation clinical diagnostic criteria for disorders of gut-brain interaction. Gastroenterology. 2022 Mar 1;162(3):675-9.
Nocerino R, De Filippis F, Cecere G, Marino A, Micillo M, Di Scala C, de Caro C, Calignano A, Bruno C, Paparo L, Iannicelli AM. The therapeutic efficacy of Bifidobacterium animalis subsp. lactis BB-12® in infant colic: A randomised, double blind, placebocontrolled trial. Alimentary pharmacology & therapeutics. 2020 Jan;51(1):110-20.
Autori článku
MUDr. Zlatica Ďurošková 2
1 Klinika detí a dorastu LF UPJŠ a DFN Košice
2 Neonatologické oddelenie SNP 1, UNLP Košice